Dokumenty SR

Na Slovensku sa otázka zosúladenia rodinného a pracovného života v minulosti riešila ako súčasť politík na podporu rodovej rovnosti a v rámci podpory rodín. Niektoré ciele sa formulovali v rámci Koncepcie rovnosti príležitostí žien a mužov SR (2002) i tzv. Aktualizovanej koncepcie štátnej rodinnej politiky (2004). V období 2006 – 2010 mala aj podobu samostatného a explicitného politického dokumentu Opatrenia harmonizácie pracovného a rodinného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010 (MPSVR SR, 2006). Následne prestala mať podobu špecifickej politickej stratégie a stala sa súčasťou iných politík. Riešila sa v politikách rodovej rovnosti, ktorej ciele a opatrenia boli prijaté v roku 2009 a 2010,[1] a v politikách zamestnanosti a sociálnej inklúzie v rámci tzv. lisabonského procesu.[2]

Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 v rámci operačného cieľa 4 „Vytvárať podporné mechanizmy pre plnohodnotnú účasť žien a mužov v hospodárskom, ekonomickom a sociálnom rozvoji a pre akúkoľvek distribúciu finančných, technických, materiálnych, priestorových a časových zdrojov a služieb tak, aby bola dosiahnutá rodová spravodlivosť“ formulovala ambiciózne ciele pre politiky zosúlaďovania, napríklad podporu flexibilných foriem zamestnávania a skvalitnenie služieb (4.5); vytváranie nástrojov zaväzujúcich zamestnávateľov k uplatňovaniu prorodinných a prorodových opatrení v podobe plánov či stratégií rodovej rovnosti na úrovni podnikov (4.8); vytváranie podmienok uľahčujúcich návrat do práce po prerušení zamestnania, predovšetkým z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky alebo iných rodinných a osobných dôvodov (4.9); ale aj  zvýšenie počtu dostupných zariadení starostlivosti pre deti, ktoré obom rodičom uľahčia zosúladenie zamestnania a rodiny a vytváranie efektívnych nástrojov pre začleňovanie ľudí s rodičovskými povinnosťami na trh práce (4.10). Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 – 2013 však tieto ambiciózne ciele nepretransformoval do rovnako ambicióznych aktivít a opatrení. V pláne do roku 2013 ostala iba podpora zamestnávateľov pri uplatňovaní prorodinných a prorodových opatrení a pri zosúlaďovaní súkromného a pracovného života (aktivita 21) a posilnenie monitoringu situácie, hodnotenia a sieťovania (aktivity 16,17 a 20) cez Národný projekt Inštitút rodovej rovnosti v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

V súčasnosti sa pre oba dokumenty – stratégiu i akčný plán rodovej rovnosti – pripravuje aktualizácia cieľov a úloh na nasledujúce obdobie (rok 2014 a nasledujúce ), kde bude potrebné oblasť zosúlaďovania práce a rodinného života posilniť a zosúladiť s odporúčaniami prijatými na úrovni EÚ, predovšetkým v akčnej a implementačnej rovine.

Ciele EÚ formulované v stratégii Európa 2020 pretransformovali členské štáty na vnútroštátne ciele a postupy a každý členský štát prispôsobil stratégiu Európa 2020 svojim podmienkam zohľadňujúc svoju aktuálnu situáciu a úroveň, ktorú je schopný dosiahnuť v rámci širšej snahy EÚ zameranej na dosiahnutie vytýčených cieľov. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2010 – 2014,[3] ktorý obsahuje priority a ciele vlády v rámci napĺňania stratégie Európa 2020,[4] zahŕňa aj opatrenia v oblasti zosúlaďovania práce a rodinného života. Konkrétne v oblasti zamestnanosti a trhu práce („zabezpečiť poskytovanie zariadení starostlivosti o deti“) a v oblasti sociálnej inklúzie a vzdelávania („prijať aktívne opatrenia, aby mali zraniteľné skupiny vrátane Rómov prístup ku školskému a predškolskému vzdelávaniu lepšej kvality“).

Pri revízii Národného programu reforiem v roku 2013[5] sa vláda v rámci opatrení v oblasti sociálnej inklúzie (4.3.2) prihlásila k svojim záväzkom v záujme podpory rovnováhy medzi zamestnaním a starostlivosťou o deti. Dôraz sa kladie na príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa  plánuje financovať  z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) aj v programovom období 2014 – 2020, zvýšiť príspevok i vekovú hranicu poskytovania na päť rokov veku dieťaťa, ako aj znížiť administratívnu záťaž rodičov i platiteľov príspevku a zosúladiť ho s rodičovským príspevkom;[6] a na podporou služieb starostlivosti o dieťa – zvýšiť dostupnosť kvalitných, udržateľných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a vytvoriť podmienky na ich čiastočné financovanie zo štrukturálnych fondov.[7]

[1] Národná stratégia rodovej rovnosti na roky 2009 – 2013 a Národný akčný plán rodovej rovnosti na roky 2010 – 2013 (bližšie pozri: http://www.gender.gov.sk/?page_id=294).

[2] Tzv. „lisabonský proces“ mal na národnej úrovni podobu Národných akčných plánov sociálnej inklúzie (roky 2004 až 2010).

[3] Pozri: http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf.

[4] Slovenské ciele pre oblasť zamestnanosti a sociálnej inklúzie: zvýšiť zamestnanosť žien a mužov vo veku 20-64 rokov na 72 %; znížiť mieru dlhodobej nezamestnanosti populácie 15+ rokov na 3 %; znížiť podiel populácie ohrozenej chudobou a vylúčením na 17,2 % (vymaniť najmenej 170 tis. ľudí z chudoby a sociálneho vylúčenia).

[5] Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013. Bratislava, Úrad vlády SR, apríl 2013.

[6] „Príspevok na starostlivosť o dieťa financovaný prevažne z prostriedkov ESF sa opätovne zaradí aj na ďalšie programové obdobie 2014 – 2020. Príspevkom štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na výdavky na starostlivosť počas zárobkovej činnosti alebo štúdia. V záujme dosiahnutia vyššej efektívnosti príspevku sa uvažuje o zvýšení jeho sumy a vekovej hranice pre poskytovanie z troch na maximálne päť rokov veku dieťaťa. Znížia sa administratívne náklady pre rodičov aj platiteľov, a zároveň sa zosúladí poskytovanie rodičovského príspevku s príspevkom na starostlivosť.“ (opatrenie 4.3.2).

[7] „Súbežne je nevyhnutné vytvoriť podmienky na zvýšenie dostupnosti kvalitných, udržateľných a cenovo dostupných zariadení služieb starostlivosti o deti, najmä jaslí a škôlok, s cieľom rozšíriť okruh poskytovateľov starostlivosti o deti. Bližšie špecifikovanie podmienok poskytovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na dosiahnutie uvedeného cieľa bude uvedené v nových pripravovaných operačných programoch.“